Povesť o Silickej ľadnici

V dávnych časoch, keď ľudia ešte vedeli vzývať kadejaké zlé sily, žil na skalnatom vrchu v tmavej jaskyni už celé stáročia jeden podivný muž menom Baradla. Vedel meniť svoju podobu a aj rôzne iné čary. Striehol v obydlí ako pavúk v sieti a čakal na smelých junákov, ktorých ľsťou pripravil o život a tým si predĺžil svoj vlastný. Raz zavítal k nemu zablúdený vojak menom Kelemér. Baradla ho priateľsky privítal, pohostil a v hlave už spriadal plány ako ho poslať tam, kde ostatných. Kelemér začal sám rozprávať svoj neveselý príbeh. Pri jeho narodení mu vraj sudičky predpovedali, že nebude šťastný a nezaľúbi sa dovtedy, kým nenájde dievča, ktoré nesplodil otec a ktoré ešte nevideli oči smrteľníka. A tak stále smutný Kelemér keď vyrástol, dal sa naverbovať k vojsku, chodí po svete a hľadá dievča, ktoré by ho urobilo šťastným. Dúfa, že ak ju nenájde, aspoň guľka ukončí jeho trápenie. Keď si toto Baradla vypočul, až mu srdce poskočilo od radosti. Nesmierne mu to hralo do karát. Nuž začal rozprávať Kelemérovi iný príbeh. Jeden vrch neďaleko je prepadnutý do hlbokej kotliny a dole je jaskyňa s mohutným vchodom, kde aj v lete visia obrovské ľadové kvaple. Aj celý vchod pokrýva ľad, preto ísť do jaskyne znamená toľko, ako ísť do hrdla smrti. Za mesačného splnu, okolo polnoci, sa z jaskyne ozýva čarovná pieseň. Kto ju počuje, zaspí. V sne uvidí krásne dievča a keď sa zobudí, nemôže viac zaspať a hnaný nešťastnou láskou, zostúpi do jaskyne. Možno je to práve jeho hľadaná nevesta. Kelemér sa ihneď vybral na cestu, hoci ho Baradla varoval, že doteraz sa z jaskyne nik nevrátil. Uprostred noci začul čarovnú pieseň, viečka mu oťaželi a v sne uvidel tú, ktorú mu určil osud. Vedel, že je to žena, ktorú už dlho hľadá. Hneď chcel ísť za ňou do hlbín jaskyne, ale nevedel, akým spôsobom. Vchod sa blyšťal, až oslepoval oči, bol ľadový a šmykľavý. Kelemér sa vrátil k Baradlovi a prosil ho o radu. „Pravdaže ti pomôžem,“ - povedal Baradla – „ale mal by si vedieť, že dievčina je zakliata a nebude ľahké sa k nej dostať. Ďaleko na severe, žije medzi vílami ľadový kráľ Sil, ktorému raz vyveštili, že stratí kráľovstvo vo chvíli, keď sa mu narodí vnúča. Svoju jedinú prekrásnu dcéru Sili preto odsúdil na večnú samotu. Raz našla Sili nádhernú ľadovú ružu. Rozprávala sa s ňou, hlad- kala a objímala ju, až sa ruža roztopila. Vtedy sa Sili narodila dcérka Silica. Kráľ Sil ju ešte stihol zakliať do ľadovej jaskyne, ale ľadové kráľovstvo sa začalo topiť a dnes už z neho skoro nič neostalo. A Silica spieva každú noc svoju smutnú pieseň. Do jaskyne sa dá dostať len pomocou čarovnej bobule. Dám ti moje vlasy, musíš ich však polievať krvou, aby z nich vyrástli bobule, potom ich treba rozosiať po ľade a utvoria sa z nich schody. Tak sa dostaneš dole.“ Baradla si odstrihol za hrsť vlasov a podal ich Kelemérovi. Ten sa s nimi vrátil pred ľadovú jaskyňu a zasadil ich do zeme. „Ale odkiaľ vziať krv? Zabijem nejaké zviera,“ povedal si a vybral sa na lov. V húštine čosi zapískalo. „To bude naiste srnča,“ pomyslel si a pripravil si zbraň. Ale keď uvidel veľké, smutné oči srny, ktorá sa postavila pred svoje mláďa, akoby videl veľké smutné oči dievčiny vo svojom sne a nedokázal vystreliť. Porezal si ruku a vlastnou krvou pokropil Baradlove vlasy. Na druhý deň pozbieral bobule a hodil ich do ľadového vchodu. Zmenili sa na žulové schody, ktorými zišiel až na samé dno jaskyne. Tam uvidel v ľadovej sále svoju vyvolenú, vyviedol ju na denné svetlo a vy- slobodil zo zajatia. Cestou hore dotykom ľalie oživovala Silica všetkých tých, ktorí sa zmenili na ľadové sochy skôr, ako ju uvideli. Ich život slúžil na predĺženie života čarodejníka Baradlu. Vo chvíli keď sa dotkla poslednej sochy, stihol čarodejníka zaslúžený trest a vrchol kopca, v ktorom býval, sa aj s ním navždy prepadol, aby viac nežil na úkor iných. Kelemér prelomil jeho čary tým, že neprelial cudziu krv. Princezná Silica mu bola určená už pri jeho narodení. Oživení ľudia nasledovali mladý pár. Niektorí sa usadili v čarovnom kúte doliny Slanej. Obce pomenovali podľa pána a panej Kelemér a Silica a jaskyňu, v ktorej bola zakliata, nazvali Silickou ľadnicou. V prepadnutom kopci na maďarskej stra- ne hranice sú podzemné priestory jaskyne Baradla.