Kovladove skalné vráta pri Stratenej

Keď sa kedysi dávno rozhodol mocný vládca rozprávkovo bohatej podzemnej ríše na Horehroní Kovlad, že sa ožení, jeho ľud z podzemia si veličenstvo uctil nevšedným darom. Kráľ zlata, striebra a drahých kameňov dostal nádhernú skalnú bránu. Permoníci ju, ako sa patrí, nielen starostlivo vybudovali, ale pred odovzdaním aj vycifrovali. Vráta pozlátili, vsadili drahokamy, ovenčili kvetinkami a zavinšovali novomanželom, aby ju v šťastí dlho užívali. Brána bývala ozdobou utešenej Stratenskej tiesňavy v dnešnom Národnom parku Slovenský raj a generáciám obyvateľov i hostí dôstojne pripomínala kráľa Kovlada. A jeho tragédiu. Podraz zákerného Čiernoducha Kovladova ríša bola kedysi rajom na zemi. Haviari s pomocou spriatelených permoníkov dolovali v útrobách vápencových masívov veľké bohatstvá a mohli žiť v hojnosti a spokojnosti. Kráľ bol vľúdny, žičlivý, a tak príchod jeho synčeka na svet oslavovalo celé Horehronie. Aj idylické nebíčko Kovladovej ríše však malo svoj mrak. V smradľavých dierach prebýval Čiernoduch - zákerný zlý prízrak a Kovladov úhlavný nepriateľ. Závidel mu všetko - peknú mladú ženu, krásneho chlapčeka, oddaných a spokojných obyvateľov ríše i jej rozprávkové bohatstvo. Preoblečený za poľovníka oklamal dôverčivú pestúnku, ktorá inak nikomu nedovolila na malý poklad svojich pánov siahať a súhlasila, že nimród smie chlapčiatko pohladkať. Čiernoduch nezaváhal. Zdesená žena uvidela namiesto "lovca" a svojho zverenca už iba kúdol strašného čierneho dymu, v ktorom sa nevinné dieťa stratilo navždy. Kovlad okamžite vedel, kto mu zajal syna. Začala sa strašná vojna, v ktorej veľa bojovníkov prišlo o život, Čiernoduch bol však vo svojich mrzkých šachtách neporaziteľný. Kovlad musel kapitulovať. Smutný vzal manželku, pridal sa zvyšok statočných permoníkov i všetko podzemné bohatstvo Horehronia a odišli inam. Haviarom z Horehronia ostali prázdne ruky a chudoba.