Legenda o drakovi z Bytčianskeho hradu

Kedysi dávno mal na mieste dnešného Bytčianskeho zámku stáť vodný hrad, ktorý zo všetkých strán obtekal Váh. Vládol v ňom lakomý a prchký pán so svojou ženou, o ktorej sa hovorilo, že je striga. Manželstvo nebolo pokojné a už vôbec nie láskyplné. Ona túžila po jeho bohatstve, on jej neveril, zamykal truhlice, strážil komory aj kuchyňu a nedovolil, aby sa z hradu vynášalo čokoľvek bez jeho súhlasu. Hradná pani sa mu chcela pomstiť. Na stridžom zhromaždení sa dozvedela o rybách z Čertovho potoka, ktoré vyzerali ako pstruhy, no boli smrteľne jedovaté. Poslala po ne hradného rybára. Toho síce chytili čerti, ktorí potok strážili, no podarilo sa mu s nimi vyjednať ryby a dúfal, že sa vďaka nim raz zmocní panstva. Jednu rybu odovzdal panej, zvyšné si nechal pre vlastné plány. Ryba však v kuchyni prehovorila ľudským hlasom a kuchárka ju na jej prosbu hodila do studne. Hradnej panej sa napokon dostala iná ryba, ktorá pánovi neublížila. V studni sa však začalo diať niečo zvláštne. Ryba rástla, jej šupiny tvrdli, zuby sa menili na dračie a voda sa kazila. Keď dal pán studňu zasypať, ráno bola opäť otvorená a dvor bol plný bahna. V noci sa ukázalo, že v nej žije drak. Pán sa ho pokúsil zasiahnuť šípom aj oštepom, no dračie šupiny boli tvrdé ako pancier. Nakoniec studňu zasypali kameňmi tak dôkladne, že sa drak presunul do hradnej pivnice. Medzitým pán potrestal múdreho poddanského chlapca, ktorého chcel miestny farár učiť a poslať do škôl. Namiesto toho skončil ako pomocník na salaši pod Kýčerou, kde ho kruto trápil bývalý hradný rybár. Chlapec napokon zomrel a jeho otec Beloň nikdy nezabudol, kto za to nesie vinu. Krátko nato sa na hrade začali strácať slúžky. Keď zbrojnoši preskúmali pivnicu, zistili, že sa tam ukrýva drak, ktorý prehovoril ľudským hlasom a žiadal, aby mu každú sobotu dali človeka alebo dva kŕmne voly. Hradný pán sa zľakol, že ho drak privedie na mizinu, a vyhľadal černokňažníka. Ten mu prezradil, že jeho žena je naozaj striga a že drak je s ňou spojený. Pani však všetko vycítila, privolala ohnivé dračie bytosti a pokúsila sa draka využiť pre seba. Drak potom spôsoboval povodne na Váhu a škodil dedinám pod Bytčou, až sa proti nemu začali obracať aj ďalší páni z okolia. Bol totiž tak veľký, že jeho chvost vytŕčal až v rieke. Napokon sa do príbehu vrátil Beloň aj krutý bača. Po hostine na hrade sa pohádali a pán ich dal hodiť do pivnice. Beloň z nej na druhý deň vyšiel živý, drak mu neublížil, hoci zo strachu úplne osivel. Baču čakal horší osud, no drak ho najskôr nezjedol a pokúsil sa cez neho vlákať do pivnice hradnú pani. Striga sa tam napokon dostala spolu s bačom a zbrojnoši za nimi zavreli dvere. Keď ich po troch dňoch otvorili, zostali po oboch iba kosti. Vtedy prišiel černokňažník z Čierneho a rozhodol sa draka z hradu vyvolať. Zbrojnoši mu podľa pokynov odťali dve hlavy, tretiu černokňažník skrotil čarovným kantárom. Drak sa premenil na poslušného šarkana a vzlietol z hradného dvora. Keď mizol ponad múry, ľudia si všimli, že na jeho chvoste visí aj hradný pán. Či sa draka chytil sám, alebo ho obluda vzala so sebou, sa nikto nedozvedel. Isté vraj bolo iba to, že sa na Bytčiansky hrad už nikdy nevrátil.