Prízrak z Lackovej hory

Maťko, syn majiteľa sklárne v Hute Wysowskiej v Poľsku, bol pekným mládencom, zbehlým v mnohých vedách, lebo chodil niekoľko rokov do škôl. No žiaľ vyhodili ho z nich po istom čase, lebo sa dostal do zlej spoločnosti a viedol život, ktorý nebol slušný na chlapca v takom veku. Vzal ho preto otec do sklární a a skúšal ho presvedčiť, aby sa začal venovať tomuto rodinného podniku. V istý deň sa Maťko vybral s tovarom do Zborova na Slovensku, kde bol veľký augustový jarmok. Tovar predal takmer hneď, lebo miestni Židia za chvíľku kúpili všetko, čo priviezol. Keďže jarmok trval tri dni, prenajal si Maťko izbu u známeho mešťana a rozhodol sa trocha zabaviť. Na takýto jarmok sa schádzali nielen kupci, ale aj tisíce ľudí z okolitého obyvateľstva. Boli tu Židia, poľskí, rusínski a slovenskí horali, Mazurovia, čiže Poliaci z nížin a tiež Cigáni. Jedna cigánka Ružena, ktorá na jarmoku tancovala, bola tak krásna, až to vyrážalo dych. Naozajstná ruža zo Semiramidinej záhrady. Zobral preto Maťko Cigánku do otcovského domu v Huti. Otec, keď sa dozvedel, čo a ako, oboch vybil a Ruženu prikázal hneď do Zborova do cigánskeho tábora odviezť a syna uväznil a zakázal ho vypustiť, kým nepríde k rozumu. A vtedy sa stalo to strašné nešťastnie. Maťko sa obesil. Pochovali ho podľa starého zvyku nie na cintoríne, v posvätenej zemi, ale mŕtvolu odviezli do hôr. Na vrchol Lackovej, kde sa zbiehali hranice obcí Huta Wysowska a Bieliczne s uhorskou hranicou (dnes slovenskou). Tam vykopali hlboký hrob, do ktorého vložili mŕtve telo. Po čase však vysvitlo, že mládenec, namiesto toho aby pokojne ležal v hrobe, chodí po lese a straší ľudí.